Ako zlikvidovať futbal v Petržalke

Autor: Michal Skalník | 19.8.2014 o 11:13 | (upravené 19.8.2014 o 12:29) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1598x

FC Petržalka 1898 mala byť následovníkom, ktorý petržalský futbal po odchode Ivana Kmotríka a strate vlastného štadióna postaví na nohy. Namiesto toho správca konkurznej podstaty počíta dlhy a hľadá nejaký majetok, ktorý klubu ešte zostal. 

Hráči, ktorí z Petržalky po krachu neodišli, budú pokračovať v “záchrannom” klube FC Petržalka akadémia, no napr. muži začnú v poslednej V. lige.

Najmenej kritické vysvetlenie toho, čo sa stalo, je, že FC Petržalka 1898 nikdy nezískala veľkého sponzora, na ktorého čakala a to bol aj dôvod jej neskoršieho krachu. Nemala jednoducho zdroje, ktorými by mohla pokryť svoje výdavky. To je síce pravda, ale …

Ak niekto vo futbalovom klube naakumuluje za dva roky dlh takmer milión eur, tak to zaváňa ekonomickou nepríčetnosťou. A to je druhá vrstva problému: klub síce nemal sponzora, no hospodáril tak, akoby ho mal. Starosta Petržalky Vladimír Bajan pre denník osporte.sk spomenul premrštené platy hráčov, málo podľa bývalého predsedu predstavenstva Radoslava Augustína zo začiatku nebrali ani tréneri. No dá sa vyrobiť dlh takmer milión eur na vysokých platoch hráčov a trénerov?

A tu sa dostávame k poslednej vrstve – vrstve členov predstavenstva a veriteľov. To, že sa FC Petržalka 1898 neúmerne zadlžovala, nebolo dané len neschopným manažovaním, ale najmä nekontrolovaným priživovaním sa na klube. Podľa Radoslava Augustína, ktorý pomery v FC Petržalka 1898 v roku 2012 skonsolidoval, sa v klube pohybovalo veľa podozrivých, neoveriteľných úverov. Domnelí veritelia (bývalí členovia predstavenstva) s týmito úvermi chodili na nové predstavenstvá a nárokovali si ich vyplatenie. Tak isto dúfali, že ich vyplatí strategický partner, na ktorého čakali, no ktorý nikdy neprišiel (samozrejme je otázka, ktorý sponzor by sa takýmito pomermi nenechal odradiť). Napokon, podľa posledného predsedu predstavenstva Radoslava Kunsta, prebieha v súčasnosti vo veci “falošných úverov” súd.

Asi nikoho neprekvapí, s akou ľahkosťou sa v klube s takýmito pomermi investovalo. Podľa Radoslava Augustína si nechal Jozef Vengloš ml. (bývalý predseda predstavenstva) za peniaze klubu zrekonštruovať školu a tým pádom záväzky klubu narástli o 260 tisíc eur. No je prekvapivé, že do takého prostredia posielala peniaze v podstate bez kontroly aj mestská časť Petržalka. V roku 2011 poslala klubu 250 tisíc eur na postavenie futbalovej tribúny. Tribúna, hoci stále z časti nedokončená, sa postavila a zostala vo vlastníctve mestskej časti. Tým považovala mestská časť vec za vybavenú, hoci (podľa zistení kontroly NKÚ) klub Petržalke nikdy nezdokladoval, na čo použil 95 tisíc eur.

Pri všetkých nezdaroch, haváriách a bankrotoch je tou základnou otázkou: Kto za to môže? V prípade Petržalky netreba “chodiť ďaleko po vodu”, pretože klub paradoxne zrazili na kolená tí, ktorí ho mali postaviť na nohy. Ponaučenie by si mala zobrať aj mestská časť. Hoci v dozornej rade od roku 2012 sedel prednosta úradu pán Štefánik a v predstavenstve zástupca starostu pán Miškov, jedinou stratégiou podpory futbalu bolo posielať klubu peniaze. Po krachu FC Petržalka 1898 je čas sa spýtať, či to bolo to, čo klub skutočne potreboval.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?