Ako to v skutočnosti bolo s garážami na hrade

Autor: Michal Skalník | 17.12.2014 o 11:37 | (upravené 18.12.2014 o 0:44) Karma článku: 13,18 | Prečítané:  15761x

O garážach a keltsko-rímskych nálezoch na Bratislavskom hrade sa toho popísalo veľa. Napriek tomu ale chýbajú vo verejnej debate rozhodujúce fakty alebo v nej kolujú nepravdy. Tu je pár dôležitých informácií, ktoré poodhaľujú skutočnú podobu tejto kauzy. 

Paška, Sulík, Paška

Garáže a významné nálezy keltsko-rímskych stavieb súvisia s rekonštrukciou hradu, ktorú vláda odsúhlasila v roku 2008. V tom roku sa začali aj archeologické práce a v roku 2009 sa začalo s rekonštrukciou samotného hradu. Hoci to tak médiá v posledných týždňoch častokrát neuvádzajú, väčšinu nálezov sa podarilo uskutočniť už v priebehu tohto prvého (2008 – 2010) archeologického výskumu, medzi nimi aj všetky najvýznamnejšie keltsko-rímske nálezy na severnej terase. Práve tam, kde sa má budovať baroková záhrada, zimná jazdiareň (kultúrna sála) a garáže.

Keď sa po voľbách v roku 2010 stal predsedom parlamentu Richard Sulík, rozhodol sa práce na rekonštrukcii samotného hradu dokončiť a druhú fázu (rekonštrukcia severnej terasy) zastaviť. Je dôležité pripomenúť, že hoci už vtedy boli známe keltsko-rímske nálezy, nová Kancelária NR SR zmenu projektu neiniciovala. Projekt sa jednoducho kvôli finančnej náročnosti odložil, no ako sa neskôr ukázalo – neskončil.

V roku 2012 sa nečakane zmenila vláda a v 2013 nová Kancelária NR SR na čele so staronovým predsedom Pavlom Paškom tento “odložený” projekt prestavby severnej terasy opäť vytiahla a rozhodla sa ho zrealizovať. Hoci prinajmenšom od leta 2013 Kancelária NR SR už organizovala archeologický výskum, ktorý v októbri aj začal, na verejnosť sa dostali informácie až v januári 2014.  Až potom, keď Kancelária NR SR uverejnila podklady k verejnému obstarávaniu na danú rekonštrukciu a výstavbu garáží.

Následne koncom januára a vo februári vyšli v médiách prvé články, ktoré informovali verejnosť o tom “čo sa chystá”. Do júna na hrade prebiehal archeologický výskum, ktorý nakoniec odhalil dve nové keltsko-rímske náleziská. Potom mali udalosti rýchly spád. V júli vyhral verejné obstarávanie Váhostav, v októbri začal stavať a až v novembri sa zdvihla vlna odporu.

Prečo tak tajne?

V 1. rade je z udalostí zrejmé, že Kancelária NR SR nechcela svoje úmysly prezentovať ani laickej, ani odbornej verejnosti. Prezentovala ich totiž až v momente, keď ich uverejniť musela – v januári pri zverejnení podkladov na verejné obstarávanie. Pre ilustráciu, je to ako keby sa verejnosť dozvedela o zámere postaviť garáže pod hlavným námestím až v momente, keď by magistrát začal hľadať staviteľa.

Projektu chýbajú totiž aj základné odpovede. Prečo je tak dôležité, aby návštevnici hradu a kultúrnych akcií parkovali priamo v hrade? Takmer 15 miliónový projekt nemá jedinú štúdiu o ich potrebnosti, alternatívach, prínosoch a rizikách. Z vlastnej skúsenosti je pritom zrejmé, že väčšina zahraničných návštevníkov mesta je neautomobilových. Na hrad prichádzajú buď autobusmi, ktoré ich vysadia pred hradom alebo peši stúpajú zo starého mesta. Nechať turistov alebo návštevníkov kultúrnych akcií zaparkovať priamo v hrade je taktiež kontraproduktívne z širšieho hľadiska. Zaujímavejšie pre turistu a prínosnejšie pre podnikateľov a živnostníkov je nechať návštevnikovi tých 700 metrov deliacich hrad od starého mesta a dobre sa postarať o túto trasu vedúcu cez Žigmundovu bránu. Oživiť ju, lemovať ju remeselníkmi, vinármi, občerstvením. Návštevník má tak neporovnateľne viac z hradu, než keď vystúpi z auta a podzemnou chodbou prejde rovno do sály.

Ak by však nestačili tieto argumenty, tu je jeden zásadný. Kancelária NR SR sa ešte pred tým než vznikol projekt garáží na hrade, snažila získať pozemok vedľa parlamentu a hradu na Streleckej ulici, ktorý patrí hlavnému mestu. Z rovnakého dôvodu - aby tam postavila garáže. Až keď jednania s vtedajším primátorom Andrejom Ďurkovským stroskotali, rozhodla sa Kancelária NR SR o ich umiestnenie na hrade a začlenenie do projektu rekonštrukcie hradu. Medzitým však Ďurkovský pozemok prenajal na 40 rokov firme IPP Services a tá tu v roku 2012 otvorila garáže s kapacitou 270 miest (čiže o 48 viac, než má naplánovanú kapacitu hradná garáž). Jednoducho povedané, na mieste, kde chcela pôvodne mať garáž Kancelária NR SR, už v súčasnosti garáž je a to dokonca s väčšou kapacitou. To, že patrí súkromníkovi, účelu garáže neprekáža, keďže Kancelária NR SR výstavbu garáží obhajuje tým, že majú byť najmä pre návštevníkov hradu.

Rizikom, ktoré sa s výstavbou garáží spája je aj statika celého hradného kopca a jeho pamiatok. V samotnej súhrnej technickej správe k projektu z januára 2014 sa uvádza “Vzhľadom na fakt, že sú stále zaznamenávané statické poruchy v objektoch, pozdĺž severozápadnej a severnej hranice areálu, ktoré by mohli svedčiť o nestabilite skalného podložia, bude potrebné zriadiť stály monitoring, ktorého cieľom bude získať podklady pre rozhodnutie o prípadnej nutnosti sanačných geotechnických zásahov do skalného masívu hradného vrchu.” Projekt garáží sa napriek týmto rizikám zmenil z dvojpodlažných na štvorpodlažné. Podlaha posledného 4 podlažia bude v hĺbke 24 metrov (približne rozmer šesť poschodového paneláku). Ako keby rizík v blízkosti popraskanej národnej kultúrnej pamiatky nebolo dosť, podložie v tejto hĺbke nebolo zdokumentované a tak doplnená projektová správa z júna tohto roka doporučuje kvalitu podložia vyhodnocovať “počas realizácie výkopových prác”.

Ani tieto okolnosti však autorov projektu nezabrzdili. Kancelária NR SR ho spustila napriek tomu, že v roku 2012 boli 50 metrov od hradu otvorené garáže pre verejnosť a taktiež napriek archeologickým nálezom.

Pamiatkové komplikácie

Problém keltsko-rímskych nálezov treba v prvom rade objasniť, keďže o ňom v médiách kolovali neoverené informácie. Nie je pravda, že archeologické nálezy boli zničené a odbágrované. Všetky sa nachádzajú na svojich pôvodnych miestach a sú odborne prekryté zeminou z dôvodu ich ochrany. Taktiež nie je pravda, že nálezy nebudú vôbec prezentované – aspoň časti dvoch hlavných nálezov na severnej terase majú byť prezentované verejnosti.     

V čom je teda problém? V prvom rade v spôsobe akým sa druhý archeologický výskum (v priestore severnej terasy) realizoval. Bol to tzv. záchranný výskum, ktorý nariaďuje Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) pred investičnou stavebnou činnosťou. Kancelária NR SR mala ešte k tomu s rekonštrukciou tak naponáhlo, že sa uskutočňoval dva mesiace na jeseň, štyri mesiace v zime a dva mesiace na jar. No otázka potom znie, či je historicky a kultúrne jedinečný Bratislavský hrad miestom, kde by mala Kancelária NR SR archeológom zafinancovať expresný výskum až v momente, keď musí, lebo sa rozhodne stavať. Aké, ak nie práve toto miesto, by malo byť predmetom systematického dlhodobého výskumu?

V druhom rade je to otázka prezentácie nálezov. Spôsob akým sa k tomu postavila Kancelária NR SR nasvedčuje, že išlo skôr o povinnosť, než o príležitosť. V projektovej dokumentácii z januára 2014 o prezentácii nálezov stále nie je ani zmienka a spomínajú sa jedine úpravy, ktoré si nálezy vyžiadali na projekte garáží a zimnej jazdiarne. Päť rokov po nájdení keltsko-rímskych pamiatok je ukázaný projekt, ktorý o prezentácii hovorí len v náznakoch. Päť rokov po objave a dokonca po začatí stavebných prác sa stále nevie ako bude sprístupnený dominantný nález na mieste zimnej jazdiarne. “Spôsob sprístupnenia je v štádiu riešenia, nakoľko pôvodne uvažované presklenie má viaceré prevádzkové nevýhody.” (citované z listu KPÚ)   

Otázka ako bude prezentácia keltsko-rímskych nálezov v skutočnosti vyzerať, je pritom alfou a omegou celého problému. Bratislavský hrad je totiž z turistického hľadiska málo atraktívny a nová hodnotná prezentácia by oživila nielen hrad, ale aj jeho okolie. Nálezy na severnej terase pritom majú všetko, čo treba na pútavú exkurziu do starovekého sveta keltov a rimanov: sú prelomové a rozprávajú prekvapivý príbeh o vyspelej kultúre za hranicou rímskeho impéria, o obchode a spolupráci, a o jej nečakanom a rýchlom konci. V podstate žiaden správca kultúrnej pamiatky by si pre jej zviditeľnenie nemohol želať viac. V súčasnosti je ale jasné, že Kancelária NR SR sa rozhodla túto šancu nevyužiť. Jedna miestnosť s nálezmi a popisnou tabuľkou a presklenná podlaha kdesi v suteréne zimnej jazdiarne touto hrad oživujúcou prezentáciou nikdy nebude.

Záver alebo kto za to môže

Aj keď je ešte stále finálna podoba rekonštrukcie v niektorých častiach otvorená a tým pádom je o čo bojovať a lobbovať, je prekvapivé, ako neskoro sa rekonštrukcia hradu stala verejnou kauzou. Kancelária NR SR stavajúca garáže v národnej kultúrnej pamiatke a neistá budúcnosť keltsko-rímskych nálezov je pritom čisté zadanie na opozičné aktivity. Ani jeden opozičný politik však od januára do októbra proti tejto stavbe nevystupoval – teda v čase, keď nebolo tak neskoro, ako je teraz (nerád by som tvrdil, že to je kvôli pôvodne určeným poslaneckým garážovým státiam). Rovnako je podoba Bratislavského hradu pravdepodobne príliš malou témou pre magistrát alebo Staré mesto, keďže nijakým spôsobom sa nesnažili do procesu vstupovať. Je pri tom jasné, že duo Kancelária NR SR a Váhostav a.s. sú politicky príliš silní súperi pre Krajský pamiatkový úrad aj pre Mestský ústav ochrany pamiatok a verejný tlak alebo zapojenie ostatných inštitúcií by hradu mohli len pomôcť. No žiaden sa za posledné roky a ani mesiace nekonal.

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?